Trhliny bytia.

Vraví sa, že čím viac pravdy niekto hovorí, tým menej ľudí ho chce počúvať.

Pred časom som na svet vyletel so Steron projektom a vlastne som sa ani poriadne nepredstavil. Klasické frázy zo životopisu nepovedia veľa o kvalite človeka, kde sa nachádza na životnej ceste, ani čím si prešiel.

Posledné mesiace som preto pracoval na autorskom medailóne, ktorý by vystihoval všetky tieto veci o mne. Prepisoval som ho, prerábal a zakaždým som našiel niečo, čo by mohlo niekoho uraziť. A keďže nič podobné nemám v úmysle, napokon som napísal báseň, ktorá vystihuje moje chápanie sveta.

Dúfam že poteší a neurazí.

Komu sa nechce čítať, nech sa páči video.

Video som robil pomocou rôznych nástrojov umelej inteligencie, no prevažne vo VEO3, hudbu v SUNO (Tiež umelá inteligencia). Dokopy cca 1 000 hodín roboty (hudba a video, báseň vznikala niekoľko mesiacov predtým.)

Trhliny bytia.

Láska nie je reťaz čo nás dusí,

Nie sme uzlom čo zviera v hrudi,

Je to vietor čo nežne šepká,

víri ticho a duša je z nej hebká.

Sny nie sú múdrosť čo nás zvedie,

nie sme bábky na šnúrkach z túžob,

sú ohňom čo vábi márnosť,

pyšných mrská a múdrych vedie.

Láska je sloboda v každom kroku,

je to rosa v dievčenskom oku,

pod hladinou tm

y jej svetlo dýcha

a z hlbín rastie k nebu tichá.

Je to vietor čo nežne šepká,

víri ticho a duša je z nej hebká.

Je to oheň čo múdrych vedie,

dušu kalí, z ocele strúha perie.

Je to voda, čo ťa blaží,

Čo ťa volá - miluj a ži!

Zem nie je križovatka plná zrážok,

Nie sme hneď sýpkou múdrosti, nejde to bez prekážok.

Je rázcestie kde spev sa s tichom hľadá,

Je to lúka, kde rosa z bozkov padá.

City nie sú mosty z našich hostí,

nie sme breh bez skál, kde sa voda zlostí,

sú búrka čo nazerá ti do okna

a čaká či viac sa bojíš seba ako nezvaných hostí.

Smrť nie je odchod z domova bez tašky,

nepočítame cudzie kosti, keď sa na nás hostí.

Je pieseň čo v nebi tráva šepká,

seje múdro, až vzklíči pokora krehká.

Život nie je vadou v trhline bytia,

nie sme kvety noci, čo čas odtrhne bez milosti.

Je to chlieb v rukách hladu,

je to vôňa dažďa v prachu,

objatie detí, pokoj v strachu.

Je to oblúk dúhy v smútku,

tichý dotyk v Božom skutku,

je to vzlyk čo v úsmev kvitne,

nie smútok čo pokoj vytne,

je to ohnivá niť večnosti,

čo spája krásne bytosti,

je to ticho v katedrále,

je to zvon čo budí zore,

je to vôňa chleba v dome,

je to láska v každom slove,

v ňom aj smrť sa v krásu deje...

Je to vôňa kníh a ticha,

v ktorom duša večne dýcha,

je to plameň v studenej noci,

tiché objatie Božej moci,

je úsvitom nad horami

láskavý bozk od našej mami,

je to vietor čo slzy suší,

kvet čo sa nám rodí v duši,

je to brána k nekonečnu,

je to púť k večnému svetlu,

hviezdny odraz v našom oku

Boží hlas čo v srdci horí,

je to krása v maličkosti,

je náš pomník do večnosti.

Zem je ti matkou, tvrdou oporou,

vietor zas otcom, piesňou sokolov.

Oheň sú túžby, praskajú posluhou,

voda je láskou, zaleje život pohodou.

Tak kým príde smrť, zdvihni ohon!

A ži čestne! S pokorou!

- Martin Matuška. -