Ďakujem
- Martin Matuška
- Jan 2
- 3 minút čítania
Updated: 4 days ago
RAZ PO NÁS ZOSTANÚ FOTOGRAFIE.
Predstavte si, že by vám niekto daroval jeden jediný deň života navyše.
Komu by ste zavolali, koho objali, komu konečne povedali to, čo už pridlho odkladáte?
A teraz tá zvláštna časť:
Dnešok ste práve dostali.
Raz po nás zostanú fotografie.
Najprv budú stáť na poličkách ľudí, ktorí presne vedia, kto na nich je. Budú sa na ne pozerať a spomínať na náš hlas, smiech, na spôsob, akým sme otvárali dvere či sedávali pri stole.
Potom fotografie pomaly vyblednú.
O dve či tri generácie možno niekto kúpi dom, v ktorom sme kedysi žili. Pri upratovaní nájde na povale starú krabicu. V nej tváre ľudí, ktorí sa kedysi milovali, hádali, báli, snívali a boli presvedčení, že ich starosti sú nesmierne dôležité.
Možno tú krabicu s úctou odloží.
A možno sa na chvíľu zahľadí na neznáme tváre, bude premýšľať, kto tí ľudia boli — a potom ju jednoducho hodí do koša.
Tak zvláštne málo po nás môže zostať.
A predsa dnes ešte nie sme vyblednutá fotografia.
Máme ruky, ktorými môžeme objať milovaného človeka.
Hlas, ktorým mu môžeme povedať „prepáč“.
Čas zavolať blížnemu, na ktorého myslíme.
Oči, ktorými ešte môžeme vidieť ráno.
Celý život čakáme na veľké zázraky a pritom si tie každodenné takmer nevšímame — práve preto, že prichádzajú denne.
Že sa ráno zobudíme, nadýchneme...
Že nám niekto zdvihne telefón.
Že sa máme ku komu vrátiť.
Že máme čas niečo napraviť.
Tu a teraz.
Preto vzniklo ĎAKUJEM.
Ako malá pripomienka, že všetko je dar, aj keď sa tvári obyčajne.
A že kým dýchame, môžeme žiť tak, aby sme raz pri pohľade na vlastný život nemuseli ľutovať všetko odložené na „potom“.
ĎAKUJEM — nový videoklip.
A úprimné ďakujem aj ľuďom, ktorí tomuto príbehu prepožičali svoje tváre:
Ak by ste vedeli, že dnešok je jeden z tých dní, na ktorý raz bude niekto už len spomínať — čo by ste urobili inak?
Nech nás každý deň nájde živých.
Video nájdete aj na:
YouTube:
Tiktok-u:
Facebook-u:
ĎAKUJEM!
Ráno sa dýcha ľahšie,
svet je tu — stačí vstať.
Ďakujem za deň, čo sa mi prihovorí,
za chlieb v dlani, aj keď je len kôrkou zo včera.
Za smiech, čo sa vracia, keď už bol preč,
za ticho, ktoré vie viac než slová prázdnych viet.
Za cesty rovné aj krivé,
za oheň, čo hreje, aj páli.
Za to, že máme z čoho brať aj dávať,
a že zajtra ešte čaká nás.
Všetko je dar, aj keď sa tvári obyčajne.
Refrén
Ďakujem, Bože, za každý ďalší deň,
za dych, čo drží svet v rovnováhe.
Ďakujem hojnosti — nech tečie a zdieľa,
za radosť z maličkostí, z ktorých duša spieva
Vítame nový rok, nech svitne bez váh,
s otvorenými rukami, s odvahou rásť.
Ďakujem aj za pokušenia,
za pohár, čo vie byť liekom aj hranou.
Za noc, čo učí mieru,
za ráno, čo odpúšťa prebytky včerajška.
Za mince vo vrecku aj za sny zajtrajška
za chuť žiť naplno, nie potajme.
Za priateľov pri stole,
za chlieb, čo sa láme,
za príbeh čo srdce dojme.
Keď ďakujem, svet sa rozširuje.
[Refrén]
Ďakujem, Bože, za každý ďalší deň,
za dych, čo drží svet v rovnováhe.
Ďakujem hojnosti — nech tečie a zdieľa,
za radosť z maličkostí, z ktorých duša spieva
Vítame nový rok, nech svitne bez váh,
s otvorenými rukami, s odvahou rásť.
Nech máme dosť pre seba
a ešte viac pre iných.
Nech sa radosť nestráca v hluku,
nech nás každý deň nájde živých.
[Finálny refrén]
Ďakujem, Bože, za každý ďalší deň,
za dych, čo drží svet v rovnováhe.
Ďakujem hojnosti — nech tečie a zdieľa,
za radosť z maličkostí, z ktorých duša spieva
Vítame nový rok, nech svitne bez váh,
s otvorenými rukami, s odvahou rásť.
Vítame nový rok — poď, zostaň tu s nami,
Nech naše kroky píšu listy po zemi.
Nech naše rody kvitnú v pevnom kameni.
Nech tvoj šepot spomienok je mojou piesňou na nebi
a nech tvoje meno bude zem pre moje kosti
keď vetry zrazia moje dni, odpusť a nespomínaj v zlosti
život je dar a my ho prijímame.
Ďakujem!
Nový rok.
Nový dych.
Tu a teraz.
- Martin Matuška -
Komentáre