Kvety noci
- Martin Matuška
- Mar 9
- 1 minút čítania
Updated: Mar 11
Nedávno sa ma niekto spýtal zvláštnu otázku.
Nie o knihe.
Nie o hudbe.
O jednom verši.
Z piesne Trhliny bytia:
„Nie sme kvety noci, čo čas odtrhne bez milosti.“
A otázka znela jednoducho:
Čo tým chcel básnik povedať?
Chvíľu som nad tým premýšľal.
Nie nad veršom.
Ten vznikol dávno.
Premýšľal som, či sa vôbec dá báseň vysvetliť.
Lebo keď sa báseň vysvetlí úplne,
zvyčajne z nej ostane len veta.
A veta je… málo.
Tak som urobil niečo, čo robia autori odjakživa.
Namiesto odpovede som napísal
ďalšiu krátku báseň.
A keďže melanchólia má rada hudbu,
aj som ju zhudobnil.
Ak má báseň odpoveď, tak ju nenájdeme vo vysvetlení.
Ale v tichu, ktoré po nej ostane.
Nie sme kvety noci.
Sme niečo tvrdohlavejšie než čas...
Link na audio (Spotify):
Link na YouTube: https://youtu.be/G0HCEzNRbHI?si=2NQT9XPwjveC4qdt
KVETY NOCI
Nie sme kvety noci
Čo čas odtrhne bez milosti
Z koreňov vyrástli sme raz
Z tmy von cez chladný mráz
V žilách nám prúdi rieka starých dní
Chceme lietať, no zem nás vždy chytí.
Ruky máme špinavé od vlastných ciest
No v každom páde hľadáme nový zmysel a reč
Nie sme len tiene čo zmiznú v dave,
sme dych a oheň, sme svetlo v tmavej tráve.
Nie sme kvety noci, nie sme zabudnuté sny.
Vždy sa vraciame tam, kde začal náš sen,
aj keď nás láme vietor a topí studený deň.
Nie sme ticho sme ozvena skalných stien.
Nie sme len tiene, čo zmiznú v dave,
sme dych a oheň, sme svetlo v tmavej tráve.
Nie sme kvety noci nie sme zabudnuté sny.
Komentáre